V peknú jesennú sobotu sa konal ďalší ročník Gutekovho memoriálu. Zúčastnili sa ho ostrieľaný borci ako Andy, Maroš, Fero, Libor, Maťko, Benji a dvaja nováčikovia ja a Peťo.

V piatok večer prebehla ešte bojová príprava v blízkej reštaurácii Limba v Tatranskej Kotline

Po ktorej niektorý z nás boli ľahší o niekoľko €-čok a iní zas o niekoľko % ťahší. Cesta na chatu trvá normálne 1,5 hodiny no mi sme predsa horolezci a tak sme to zvládli za 3,5 hodiny a niektorý z nás to ani nestihli. Do postelí sme zaliezli o 02:30 a Feri s krikom “budíček” nás prebudil už o 04:30. Nie že by my toľko spánku nestačilo ale nestačilo. Hodinka na prípravu a už šlapeme za svetiel čeloviek smer Brnčalka. Krásnou prebúdzajúcou sa prírodou sme boli za dve hodinky  na chate a papáme čo vak dá. Pivko na Žeňa a pohľad z okna čo nás čaká. Na Baranie sedlo som šlapal v zime ale ako to bude teraz, keď tu je iba poprašok snehu? Cestou hore sme s Peťom ledva stíhali našim kamarátom (že vraj starci cha blbosť).V sedle sme si svorne oddýchli a ja môžem prehlásiť, že v zime bol ten výšľap ľahší. Na Téryho chatu sme zbehli ako hladné kamzíky. Vidina teplej polievočky urobí svoje. Ľudí bolo až až aj sme sa prestali čudovať, keď niekto povedal, že na chatu v ten víkend volalo a chcelo sa ubytovať 1200 ľudí.

Jeden ceper sa pítal či sa dá pred chatou parkovať. Niekto navrhol reklamný slogan pre chatára „pri ubytovaní 3 a viac nocí parkovane pred chatou zdarma“. Pokračovali sme smer Priečne sedlo, moje nohy začali pobolievať a dych dochádzať, žeby mi chýbal spánok?? Reťaze do Priečneho sedla sú super, išiel som tadiaľ po prvý krát a páčilo sa mi . V sedle sme sa dohodli o ďalšom postupe verdikt znel ide sa dole. Pustili sme sa Streleckou kotlinou na Hrebienok a odtiaľ vlakom do nášho tatranského domova na Štrbské pleso do Litvora.

Druhý deň sme sa všetci okrem Fera a Libora, ktorí odišli v sobotu večer vydali na Symbolický cintorín. Cesta nás viedla cez občerstvovaciu stanicu na chate. Po konzumácii (ako ináč) na Žeňa a na nás preživších sme sa vydali k-u kaplnke. Gutekovu dosku sme pekne poolievali pivkom a Papik mu venoval MARSKY. Každý kto poznal Žeňa dal nejakú spomienku zapálili sme sviečky a išli si uctiť ďalších horalov, ktorý nemali toľko šťastia. Potom sme trocha posedeli, pofotili, popili a šli späť. Boli sme veselý a chôdza dynamická. Domov som sa vrátil plný zážitkov a dojmov ako vždy keď môžem byť v blízkosti týchto „ pánov horolezcov“.

[View with PicLens]

Pre vysvetlenie čo je Gutekov memoriál citujem slová klasika:

“ Od roku 2001 sme začali organizovať jeho memorial, t.j. tohto roku to bol deviaty rocnik. Prve ročniky sa išli po trase: Popradske pleso – Ostrva -Sliezsky dom – Poľsky hreben – Prielom – Zbojnicka chata – Zamkovského chata – Téryho chata – Baranie sedlo – Brnčalova chata a na počudovanie boli aj taki čo to cele prešli za jeden deň. Posledné ročniky boli v opačnom smere, t.j. z Brnčalky na Štrbske Pleso.“