Veľký (a nečakane pozitívny) ohlas na článok o mentálnom tréningu ma povzbudil, aby som preložil a širšej lezeckej verejnosti  predložil ďalší diel série z časopisu Raybuss Review.

V lezení sme v oblasti psychickej prípravy totiž stále cca 20 rokov za ostatními športami (keby som napísal, že 100 rokov za opicami bolo by to pre lezcov povzbudivé, ale obávam sa, že úroveň opíc (t.j. cca XVI+/XVII- OS) nedosiahneme ani o 200 rokov).

Ide napríklad o to, že každý treťoligový dorastenecký basketbalový tím začína zápas spoločným pokrikom asi v štýle: Kto je najlepší? My! Kto je king? Myyy!! Kto je neporaziteľný? Myyyyyy!!!! Je to jednoduchý, veľmi účinný princíp a notoricky známy princíp (viď literatúra k heslám “pozitívne myslenie”, “moc podvedomia” popr. “sila viery”)

Veľa lezcov s ktorými chodím na boldrovku však používa vety typu: “Ta čo si, to nemám šancu”, “To ani nejdem, šak tú lištu ani nepodržím” alebo “To je brutááál,teraz som tri týždne neliezol, ukáž niečo ľahšie”. Takáto porazenecká nálada nemôže viesť k úspechu. Ak chceš dobre liezť, musíš najprv veriť, že si fakt dobrý. Konkrétne najlepší lezec na svete. To je náročná úloha, lebo je tu (zdanlivý) rozpor s tým, čo volajú “realita”. Tvoj mozog proste neuverí, že si najlepší na svete, lebo je od detstva ubíjaný a cvičený v “objektívnom” porovnávaní (v kamošových bouldroch sa nechytáš a lezieš 5+ (TR)).

V skutočnosti to vôbec nevadí, realita je to, čomu veríš! Zo začiatku pomôže jednoduchá technika: Rob si v hlave pomyselný rebríček lezcov s tým, že na vrchole si zásadne Ty. Každý lezec ktorého si v akokoľvek bezvýznamnej veci čo len raz prekonal je už navždy za Tebou. Takže ak je v sto bouldroch lepší kamoš Imrich, to zanedbáš, ale ak sa raz vyskytne boulder, kde Ti nejaký krok išiel lepšie (alebo sa Imrovi jednoducho šmykne), navždy si do zapamätáš a získaš tým cenný argument, ktorým presvedčíš sám seba, že si lepší než on.

Ešte stále tu pravdepodobne ostane skupina lezcov, na ktorých výkony sa vôbec nechytáš. Podarí sa Ti ju zmenšiť, ak za seba zaradíš každého, koho prekonal niekto z tých pod Tebou. Takže ak raz pôjde Imrovi nejaký boulder lepšie ako Zoltánovi (alebo sa Zolovi jednoducho šmykne), je Zoltán automaticky a navždy pod Tebou bez toho, aby si musel niečo dokazovať.

Ďalších dostaneš vo svojej mentálnej pyramíde pod seba iným jednoduchým psycho-trikom, princíp je jasný z príkladu: “Ten brutálne trénuje a lezie len o dva stupne lepšie ako ja. Keby som ja makal ako on, dávno by som liezol jedenástky, takže som vlastne lepší ako on.”

Zvyšných lezcov tiež pokoríš: axiómou je, že nemôžu byť lepší ako Ty a priamo sa s nimi konfrontovať nikdy nebudeš, takže opak sa nedokáže. S trochou snahy teda skonštruuješ pyramídu na ktorej vrchole si Ty, jedinečný a najlepší lezec všetkých čias, pre ktorého nie je nič nemožné.

Ďalším krokom je, že sa podľa toho začneš aj správať (pre začiatok teda hlavne ro-správať). Keď Ti napríklad niekto ukazuje projekt na stienke, používaj komentáre ako “Takže z tohto madla do tohto, áno?” alebo “No tak si to teda dám na rozlez”. Prípadný neúspech nič neznamená (Ty si vždy super, ale: kokotské mádžo, nejaký chuj to zaslizil, je to pičovina a pod.), naopak každý úspech (ktorých bude pri dobrej psychickej príprave stále viac) v Tvojej mysli betónuje Tvoju pozíciu lezeckého supermana.

Tu veľmi pomôže vyťahovanie sa na druhých (“Vieš čo, tento môj bouder ani nekúšaj, to bude na Teba ťažké”, “No ukáž ten Tvoj kvázi-projekt” a pod.). Možno Ti to nenarobí kamarátov, toto však nie je návod ako byť obľúbený v kolektíve, ale ako sa stať najlepším lezcom na svete! Naši predkovia celé generácie súperili  s ostatnými členmi tlupy o jedlo, zdroje a sex. Naša psychika je proste naprogramovaná na konfrontáciu a (aspoň symbolické) porazenie nepriateľa je psychologickou obdobou anabolických steroidov. Zabudni na rečičky o tom, že v lezení ide o prekonávanie samého seba! Žiadni spolulezci prípadne súperi, ale nepriatelia!

Takže vždy keď je to možné, musíš pokoriť ostatných lezcov (“To som vedel, že to nedáš”, “Fakt Ti to neviem vyradiť, pre mňa to bolo také ľahké, že som si to nezapamätal” a pod.). Môže sa Ti to zdať tvrdé, ale maj na mysli svoj CIEĽ! Lebo koľko poznáš lezcov, ktorí by o sebe tvrdili, že sú najlepší na svete a pritom nie sú? Ani jedného – no prosím, aký ďalší dôkaz pravdivosti tejto teórie by si chcel?!?

MB