Ó-tvarame Zádiel 2008 - alebo nočná Homoľa


Keďže Jerryho (poznámka vydavateľa - to bol Segrin nápad) sľubovaný štvrtkový nočný výstup na Homoľu sa kvôli tekutým povinnostiam (no treba uznať, že trochu tomu napomohlo aj počasie) nekonal, rozhodli sme sa, že si ho spravíme o 3 dni oneskorene, ale už bez Jerryho.

Tak sme sa v nedeľu asi o 19-30 pobrali dole dolinou („keď ju miluješ nie je čo riešiť“) k nášmu cieľu. Padlo rozhodnutie, že si precvičíme prácu s matrošom kým je ešte ako tak vidno, vyistíme cestu, zlaníme, počkáme na tmu a „vybehneme“ to ešte raz. Tak sa aj stalo.

Hore síce dosť fičalo, ale posedenie v úplnej tme (v diaľke iba svetlá cementárne) stálo za to. Zrazu sa však v doline pri potoku zjavilo svetielko, ta sme si pomysleli, že čo za debil ide hore dolinou o 22-30 ? O chvíľočku sa však svetielko objavilo pod nami v sedielku so slovami: „ Ko....i žijete?“ My na to: „Žijeme!“. „Zlaňujete?“ „Zlaňujeme!“.

Takto milo nás prišli skontrolovať Nečo s Pilotom. No fakt díky za starostlivosť :-). Tak sme zbalili matroš a dupali hore na chatu rýchlo dačo zjesť.


V doline sadá tma

Náš cieľ

Ešte lepšie ako cez deň

Pozóóór lano

Zlaňák do tmy


Neže zaspíš


Vrcholový nočný život


Jana & Rado