Lako na feratách



AbY bolo jasno startovalo nas 8 a odchod sme si naplanvali v den startu OH (piatok). Cesta pekne ubiehala este ze nasi juzny susedia maju tolko dialnic. V Buda(r)pesti sme stvrdli slabu hodinku a pokracovalo sa veselo dalej. Prvu noc sme prechrapali niekde v Rakusku a niekedy poobede druheho dna sme dorazili na miesto cinu. Niekolko dni sme stravili v okoly Brenty. Nas prvy den v Taliansku sme sa zoznamovali s mesteckom – hlavne s miestnimi potravinami a restauraciou.

V nedelu rano sme sa presunuly trosku autom a pri Madone di Campiglio (snad sa to tak pise) sme sadli na lanovku. Ze si dame taku rozchodovacku na zaciatok. No nabehali sme sa po kopcoch asi 20 km ... . V pondelok sme vstavali asi o 5:00. Ciel cesty bol Toblin ale kamos sa kus sekol a namiesto 1,5 hod sa tam slo autom asi 3 hodinky. Na vrchol sme sa rozhodli ist 4 – Safo, Kubo, Viki a Lako. Zvysok teamu nas odprevadil pod nastup a potom zaujal strategiscku poziciu na chate. Tych asi 100 metrov kolmej steny sme vybehli viac menje bez problemov asi za 40 minut. Este ze tam bolo tolko rebrikov a nechybali istiace hromozvody. Secko by bolo ok, keby nas nedobehla skupinka talianov a nepokrikovali ze nemaju prilby, tak nech im laskavo nechadzeme sutre na halvu...

Po zostupe sme sa vydali do tunelov, ktore vykopali vojaci pocas 1. svetovej. Uz bolo k veceru a ponahlali sme sa spet na byt. Rano celkom chcalo, tak sme si spravili iba mali vyletik tak na 3 hodky. Na stredu sme mali naplanovanu feratu 305, na ktorej mal byt aj ladovec. Teda na mape este je a asi tam aj dlho bude, ale uz sa stihol akosi roztopit... .

Rano to na oblohe vyzeralo celkom divoko, ale rozhodli sme sa vyrazit. Celkom slusne dulo a mrakov bolo ze sme sa citili ako v mlieku. Vyditelnost nic moc ale zvladli sme to seci. Ferat bola pekna, akurat ze sme dokopy nic nevideli.

Vo svtvrtok sme sa presunuli pod Sellu. Este v ten den sme si vyslapli na Pis Boe – 3150m. Vyssie sme uz neboli. Na piatok sme mali naplynovany vystup po ladovci na vrchol Marmolady, ale bolo tak besne pocasie ze sme to museli vzdat uz pred startom.

V sobotu rano sme sa najedli a dali zbohom alpskemu dobrodruzstvu. Alpy sa s nami rozlucili zasnezenymi vrcholmi.


A uz lezu na Trecime

Aspon bolo pekne

Benatska vlajka

Cakanie na vrcholovy tim

Domace zvieratko




Lanovka na sellu

Najvyssie ako sa podarilo

Nepokorena marmolada

No a tu pojdeme


Toblin vrchol

Pod Toblinom

Posledne rano

Toblin

Trecime

Trecime zo zadu

Trecime

Trochu pozingu nezaskodi

Tunely z 1 svetovej

Uz len pre toto sa tam oplatilo ist

Uz sa fotiiii

uz sa stupa


Lako